Na začiatok by sme si mali vysvetliť, čo to vlastne mytológia je.
Slovo "mytológia" sa skladá z dvoch gréckych slov:
mythos - slovo, reč, rozprávanie, niečo nedokázateľné, neoveriteľné
logos - slovo, argumentovanie, veda, systém, dôvod, rozprávanie, ktoré je racionálne argumentovateľné.
Mytológia je teda náuka o mýtoch, teória mýtov, zbierka mýtov.
Mýtus má tiež viac definícií:
1. Novodobá definícia - rozprávanie príbehov, kotré sa týkajú bohov a héroov. Týka sa viac menej gréckej mytológie a LEN jej aktérov.
2. Definícia zo 70-tych rokov minulého storočia - tradičné rozprávanie (traditional tale), ako naratívny útvar - narátori boli rozprávači; kolektív, ktorý ich počúval, vyjadril súhlas alebo odmietnutie.
3. Oral poetry - v slovenskom prostredí - balady, napr. Na Kaukaze - epické skladby. Tradične sa nepripisujú individuálnemu autorovi, ale kolektívne sa odovzdávajú. Nemusia byť ani originálne.
4. Podľa Karola Kerényiho sú mýty prejavom poznania, prejavom kolektívnej psychológie, majú bezprostredný kontakt s poéziou, hudbou, výtvarným umením aj s exaktnými vedami (avšak mýtus sa nerovná "poznanie")
5. z 18. storočia - mýty sú príbehy, ktoré sú čírym výmyslom.
6. Druhá definícia z 18. storočia - mýtus je rozprávanie, ktoré siaha do počiatkov ľudstva, predstavuje prafilozofiu.
V antike existovalo tiež mnoho definícii, no až sofisti popísali "mythos" ako nehodnoverné rozprávanie.
V 19. storočí sa viedli spory o tom, či mytológia patrí do náboženstva alebo literatúry. Spor ostal nevyriešený.
Dnes sa mytológia považuje za teoretickú vednú disciplínu a zbierku mýtov, prelína sa s náboženstvom, poéziou, hudbou a výtvarným umením.
Štruktúra mýtov:
a) mythos zahŕňa problém vzniku bohov, sveta, života a je to protofilozofická úvaha, ktorá nahrádza vedecké poznanie.
b) sága je rozprávanie, ktoré sa zaoberá hrdinami, obsahuje aj historickú pravdu.
c) märchen, rozprávanie, ktoré je rozprávkou.
Funkcie mýtu:
a) zábavná - slúži na rozptýlenie poslucháčov
b) moralistická - má náboženský charakter
c) aitologická - (z gr. aitia - príčina, dôvod) - nejaký súčasný jav má príčinu v minulosti, je to akási legitimácia súčasného javu, zásady, alebo inštitúcie (napr. v gréckej mytológii - mýtus o Orestovi je dôvodom toho, že ak na súde existuje aj najmenšia pochybnosť o nevine obžalovaného, na túto pochybnosť sa prihliada a obžalovaný nie je vyhlásený za vinného)
Podľa obsahu môžeme mýty deliť na:
Kozmogonické a teogonické - vysvetľujú pôvod sveta a bohov.
Kozmologické - vysvetľujú usporiadanie sveta
Eschatologické - (z gr. ta eschata - kraj) - to, čo pochádza z kraja, náuka o tom, čo je za krajom života, rozprávanie o živote po pozemskom živote.
Genealogické - rodokmene bohov a héroov
Mystériové - sú priamo prepojené na mystériové rituály (mystéria boli kulty, ktoré sa zameriavali na zasvätenie ľudí do niečoho, čo im vysvetlí záhrobie a ako sa tam treba správať), boli tajné, preto o nich veľa nevieme.
Civilizačné - o tom, ako sa dospelo k pokroku v civilizácii, kto je nositeľom pokroku... Sem patria tzv. filantropické mýty o tom, ako nejaký héroos zbavil krajinu zla alebo zločinca; alebo euergetické mýty (euergétes - dobrodinec); alebo heuretické mýty, o tom, ako niekto niečo vynašiel (napr. mýtus o tom, ako Hermes vynašiel písmo)
Ktistické - (ktitor - fundátor, zakladateľ) - tieto mýty boli najmä lokálne, miestne, ľudia mali záujem o mytologického predka a tak si "vymysleli" mýtus o tom, ako nejaký hrdina založil ich mesto, kostol, inštitúciu...
Mytologické - nie len z hľadiska funkcie ale aj obsahu
Metamorfické - príbehy o premenách (najviac ich je v diele Ovídia Metamorphoses - Premeny) - o tom, ako sa nymfy premenili na studničku, panovníci (napr. Caesar) na súhvezdie...
Filozofické - sú produktívne dodnes - napríklad Platón využíval mýtus aby vysvetlil svoju náuku (napr. o Atlantíde)
Orfické - vychádzajú z polofilozofickej reflexie.
Interpretácia mýtov
Naturalizmus - za mytologickým príbehom vidíme pokus zachytiť procesy v prírode
Historizmus - mýtus v rozprávaní zachytáva istú historickú skutočnosť
Kultová interpretácia - v mýtoch sa premieta kultové prelínanie s náboženskými predstavami.
Psychologická - robí psychoanalýzu - napr. bohyne Afrodita aj Héra sú bohyňami manželstva, no zatiaľ čo Héra je verná a to isté žiada od manžela, Afrodita je bohyňou prelietavosti, fyzickej lásky a predstavuje silu pohlavného pudu.
Mytologéma - spôsob interpretácie, pri ktorom hľadáme spoločného menovateľa pre mýty - napr. viacero mýtov hovorí o tom, že ženy vládli nad mužmi (Amazonky, v Čechách Šárka)
Týmto sa končí rozdelenie mytológie, jej funkcií, interpretácií a štruktúr.
Každá národná mytológia je iná, uctieva iných bohov, no je charakteristická jedným spoločným javom - pôvodne vychádza z prírody.
Tagy: fantasy vseobecne, mytologia
Pridal(a): Jin, 08. 10. 2008 09:21:21
|
|
Hodnotenie užívateľov: 65 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |