Palantíri (podľa anglického originálneho názvu "palantíri") sú pomerne neznáme artefakty využívané v diele J. R. R. Tolkiena. Boli to dokonalé gule z tmavého kameňa, mimoriadne ťažké a takmer nezničiteľné (dali sa zničiť len roztopením, ak boli dlho vystavené horúčave). Vyrobili ich Valinorskí Noldor (pravdepodobne samotný Fëanor), pričom ich počet nie je známy. Vo všeobecnosti mali dve využitia: po prvé, dokázali ukazovať udalosti vzdialené v časopriestore (z toho je odvodené aj ich meno – palantír - ďalekozraký), a to buď náhodne, alebo s vypätím vôle sa kameň dal „nasmerovať“ podľa priania používateľa; a po druhé dali sa použiť na komunikáciu s iným kameňom, pričom komunikácia prebiehala myšlienkami, ktoré boli vnímané ako zvuk. Ich používanie však vyžadovalo veľa fyzickej a ešte viac duševnej sily (čo pre elfov nebol problém, horšie to však bolo s ľuďmi).
Povrch palantíru bol hladký a tmavý, dokonale guľovitý. Kamene boli umiestnené vo vežiach na špeciálnych miestach (doska z čierneho mramoru s priehlbinou uprostred na umiestnenie palantíru), boli polarizované, presne nastavené na svetové strany (ak ste chceli pozorovať oblasť na sever od vás, museli ste stáť južne od kameňa, atď.). Taktiež mali svoj horný a dolný „pól“. Medzi sebou sa líšili veľkosťou, ale aj silou (najväčšie palantíri {napr. Osgiliathský palantír} mohli dokonca odpočúvať iné kamene, ktoré medzi sebou komunikovali; zatiaľ čo najmenšie boli slabšie {napr. kameň vo veži Elostirion v Emyn Beraide nebol schopný komunikácie s inými}).
Ich počet síce nevieme, no poznáme osem konkrétnych palantírov.
VALINORSKÉ KAMENE
Poznáme len jediný, aj keď ich tu je určite neporovnateľne viac než v Stredozemi. Je to kameň v prístave Avallónë na ostrove Eressëa. Tento palantír je Vládnuci kameň, zaberá vraj celú miestnosť a podliehajú mu všetky ostatné kamene.
KAMENE V STREDOZEMI
Je to sedem kameňov, ktoré Eldari z Eressëy darovali Númenoru. Bežne sa o nich nevedelo a verejne sa ani nepoužívali. Kamene mali svojich špeciálnych správcov, ktorí ich pravidelne pozorovali a potom referovali kráľom správy, ktoré videli. Zo skazy Númenoru sa zachránili spolu s Bielym stromom vďaka Elendilovi a zvyšku Verných. Poputovali do Stredozeme, kde si ich rozdelili Elendil, Anárion a Isildur. Elendil založil severné kráľovstvo Arnor a nechal si tri kamene, ktoré umiestnil na vežu Amon Sûl, do hlavného mesta Annúminas, a na vežu v Emyn Beraide. Isildur a Anárion mali každý po dva kamene, rozmiestnili ich v južnom kráľovstve Gondor, a to v hlavnom meste Osgiliath a do veží Minas Anor, Minas Ithil a Orthanc. Je známe, že kamene omnoho ochotnejšie ako iným slúžili Elendilovým potomkom.
Osgiliathský palantír
Bol to najsilnejší kameň v Stredozemi. Ako jediný mohol „odpočúvať“ iné komunikujúce palantíri. Bol uložený v Dóme hviezd v Osgiliathe a podľa legendy bo taký veľký, že ho nemohol zdvihnúť jeden muž. Počas občianskej vojny v Osgiliathe sa stratil vo vodách Anduinu.
Ithilský palantír
Kameň uložený v Isildurovom sídle Minas Ithil (Veža vychádzajúceho mesiaca). Bol mimoriadne podobný nasledujúcemu Anorskému kameňu. Keď Úlairovia (Prsteňové prízraky, Nazgûlovia) dobyli Minas Ithil, palantír padol do rúk Sauronovi. Sauron kameň zneužil, prenášal ním svoju vôľu na iných. Ovládol pomocou neho Sarumana (Curuníra) a sčasti aj Denethora II. Po páde Barad-dûru sa už nikdy nenašiel, zrejme bol zničený.
Anorský palantír
Tento kameň bol uložený v Anárionovom sídle Minas Anor (Veža zapadajúceho slnka), po Aanárionovej smrti a dobytí Minas Ithilu premenovaná na Minas Tirith (Strážna veža). Po strate Ithilského kameňa sa palantíri prestali používať, lebo existovalo riziko (neskôr sa ukázalo, že sa tak aj skutočne stalo), že ithilský kameň padol do rúk Sauronovi. Potom sa ho odvážil použiť až 26. správca Denethor II. Hoci mal dedičné právo kameň používať, a ten mu ochotne slúžil, veľmi ho vyčerpal. Denethor predčasne ostarol a navyše ho ním Sauron zastrašil, a aj keď ho neovládol, zničil Denethorovu nádej na výhru vo vojne. Denethor sa napokon nechal upáliť s palantírom v rukách a hoci sa kameň zachránil, odvtedy navždy ukazoval horiace starcove ruky, pokiaľ človek nemal dostatočnú silu vôle odvrátiť tento obraz.
Orthancský palantír
Kameň spočíval v nedobytnej veži Orthanc v kruhu Isengardu, vystavanej Númenorčanmi. Po dobu vlády správcov bol nepouživaný, až do času, keď 19. správca Beren dal kľúče od Orthancu Sarumanovi (Curunírovi). Ten palantír používal, no po čase to Sauron zistil a pripútal si Sarumana ako vazala. Neskôr sa palantír dostal do rúk Aragornovi II., 39. Isildurovmu dedičovi v priamej línii, ktorý sa neskôr stal kráľom spojeného kráľovstva Arnoru a Gondoru pod menom Elessar Telcontar.
Annúminaský palantír
Bol to kameň používaný kráľom Arnoru, uložený vo veži v hlavnom meste Annúminase. Neskôr sa palantír aj hlavné mesto presunuli do Fornostu. Keď Fornost vyplienil Kráľ-Černokňažník, posledný kráľ Arthedainu Arvedui Posledný (23. dedič Isildura) ušiel s týmto a s nasledujúcim kameňom na sever, k Ľadovej zátoke Forochel. Neskôr sa však jeho loď potopila a oba palantíri sa navždy stratili.
Palantír z veže Amon Sûl
Najväčší kameň severnej ríše. Bol odnesený do Fornostu po tom, ako vežu Amon Sûl vypálil Kráľ-Černokňažník. Potopil sa spolu s Annúminaským kameňom.
Palantír z veže Elostirion – Elendilov kameň
Kameň bol uložený vo veži Elostiroin v Emyn Beraide (Vežové vrchy). Tento palantír bol odlišný od ostatných, pretože s nimi nedokázal komunikovať. Stále hľadel len cez more na Eressëu, kde v Avallónë zostával Hlavný palantír. Elendil sa ním často pozeral na Blaženú Ríšu a smútil za Akallabêthom (Padlým Númenorom). Nie je známe, že by ho v tom niektorí z jeho dedičov nasledovali. O kameň sa staral Círdan Staviteľ lodí, ktorý ho po skončení Tretieho veku naložil na poslednú loď a odplával s ním do Valinoru.
Tagy: j.r.r. tolkien
Pridal(a): Oliver13, 08. 03. 2009 05:56:09
|
|
Hodnotenie užívateľov: 90 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |