Keď sa dostal animovaný film na plátna kín, tak som si ho chcela pozrieť,ale nejako veľmi ma to nelákalo. Potom v jednu nudnú sobotu večer sme sa rozhodli s priateľom pozrieť si ju. Musím povedať, že v sebe má tento animovaný film krásnu myšlienku.

V skratke je to príbeh o chlapovi menom Carl Fredricksen, ktorý stratil svoju manželku, chcú ho vysťahovať, ale on sa tomu bráni, preto sa rozhodne vyletieť vysoko do oblakov, spolu so svojim domom pomocou héliových balónov a odcestovať tak do Brazílie. Tam, kde sa chcel dostať spolu so svojou ženou, ale nikdy si tento sen nesplnili. Do osudu sa mu pripletie aj mladý skaut Russell, ktorý s ním zažije poriadne dobrodružstvo v džungli, kde stretnú aj hovoriaceho psa.

Aj keď ide o vskutku dobrý film, predsa len na mňa, aspoň z emocionálnej stránky, zapôsobil najviac úvod filmu. Tu je ešte Carl mladým chlapčekom, ktorý sa náhodne stretne s veľmi ukecanou dievčinou Ellie. Ide o podarenú šibalku, ktorá k nemu vlezie aj do izby a donúti Carla odprísahať, že s ním pôjde do Brazílie. Jedno s druhým a vidíme, ako sa Carl a Ellie vzali. V sprievode krásnej hudby vidíme ako plynie ich život. Ako sa navzájom milujú, ako sa snažia mať deti, no nemôžu ich mať kvôli tomu, že je Ellie neplodná, jej smútok, ich prácu i to, ako sa snažia našporiť konečne peniaze na Brazíliu, no vždy ich na niečo spotrebujú. Či človek chce, alebo nechce, vyvolá mu ich život spokojný úsmev na perách a predstavuje si, že aj on bude mať takého partnera a taký vzťah. Potom náhle, pravdupovediac ma to prekvapilo, že to dali do animáku, Ellie zomrela a Carl ostal sám ako prst. Smutný a nešťastný. Je pravda, že deti, musia byť istým spôsobom konfrontované so smrťou, ale táto scéna dojala aj mňa. Vzhľadom na to, že vedľa mňa sedel môj priateľ, silno som stiskla jeho ruku. Vcítila sa do Carlovej situácie a povedala si, že ak ja zomriem, tak naraz so svojím priateľom, aby som nezažila to, čo zažil Carl. Skladám klobúk pred režisérom, pretože pri žiadnej inej rozprávke som nemala toľko sĺz v očiach.

Nebudem pitvať ďalej dej ani postavy, pretože cieľom mojej recenzie bolo poukázať na tento úvod a na myšlienku filmu. Nechcem prezdrádzať pointu, ale rozhodne ma chytila za srdce. Hovorí o sile lásky, o tom, že aj keď dáme niekomu nejaký sľub, ale je nemožné ho splniť, tak to ľutovať nemusíme, ak toho druhého stratíme, nesmieme sa utápať v žiali a vyčítať si to. Nesmieme prepadnúť smútku, pretože pre toho druhého, ak nás ľúbil, je dôležité to, že s nami mohol byť a mohol zažiť krásne chvíle po našom boku. Musíme pochopiť, že to, čo považoval v detstve daný človek za dobrodružstvo, možno zažil s nami.

Moje osobné hodnotenie filmu je 80%. A aj keď to možno nebol animák vtipný ako Ice Age, či Ja, zloduch, bolo to vykompenzované tou vážnejšou stránkou.