Najprv som sa čudovala, keď som v knižnici videla dve knihy od rovnakej autorky vedľa seba, zadelené do rôzných žánrov. Výnimočná, prvý román Kristin Cashore, bola označená ako fantasy kniha, zatiaľ čo Ohnivá patrila medzi knihy pre mladých dospelých. Počas čítania som však tomuto zadeleniu musela dať za pravdu: fantázia síce patrí k príbehu, ale je v pozadí vzťahov medzi osobami. Kniha je taktiež určená pre starších čítateľov ako predchádzajúce dielo autorky.

Motív príbehu je jednoduchý- dospievajúce dievča, so schopnosťou vnímať pocity druhých a manipulovať ľudí. Sama, bez rodičov a len s malou hrsťou blízkych. je vsadená do krajiny Dells, ktorú zneisťujú príšery v podobe rôzných zvierat. Jej krása je až neprírodzená, mimo mužov priťahuje aj príšery, túžiacé po jej krvi. Preto si svoje svietiaco červené vlasy musí schovávať pod šatku; sú to vlasy, ktorým vďačí za svoje meno- Fire.
Napriek svojím mocným schopnostiam, vyzerá Fire na začiatku priam nevinne, s väčším strachom zo seba ako z kohokoľvek iného. No príbeh postupne odhaľuje jej minulosť, krorá sa čím ďalej tým menej hodí do tohto obrazu. 

Všetko svedčilo o tom, že sa chystá vojna. Kráľovstvo bolo oslabené a mocní lordi ho vážne ohrozovali. Nikomu sa nedalo veriť, každý mohol byť zradca - preto v takýchto časoch bola Fire mocná zbraň. Očakávalo sa od nej, že bude pomáhať pri výsluchu zajatcov, aj keď jej to zásadne išlo proti srsti. Musela vyspieť, aby pochopila, že od nej veľa vecí závisí, a že situácia jej nedovoľuje váhať, že všetci ľudia robia dobré aj zlé veci a predstavy o čiernobielom svete neboli na mieste. 

Začiatok knihy som si vychutnala. Najviac som sa vždy tešila na časti o minulosti, keď Firein otec Cansrel bol ešte živý. Jeho zvláštny vzťah k svojej dcére ma fascinoval. Trochu som bola sklamaná, keď tieto časti skončili. Čím ďalej, tým menej bolo akcie a aspoň pre mňa, je akcia dôležité kritérium pre dobrú knihu. Keď sa už píše o vojne, trochu akcie sa žiadá, aj keď je kniha viac zameraná na vzťahy. 

Pozornosť si zaslúžia aj niektoré pikantné detaily. Konkretne scény popísané síce neboli, ale kniha je pre mladších čítateľov nevhodná. Týka sa to hlavne Fireinho kamaráta Archera, ktorý sa vyspí s takmer každou slúžkou. Dve slúžky s ním dokonca otehotneli. Mne sa Archer vždy zdal sympatický a aj keď bol trochu náladový, toto správanie sa k nemu jednoducho nehodilo. Aj ostatné postavy, okrem Fire, sa mi zdali slabo charakterizované.

V konečnom dôsledku vo mne Ohnivá zanechala dojem priemernej knihy. Pre milovníkov kombinácie fantázie a romantiky, ktorí si po dlhom čase chcú prečítať niečo, kde nejde o upírov, je však Ohnivá správna voľba.