Stránka bola presmerovaná

Novú stránku nájdete na http://www.fantasy-svet.sk/

login
heslo
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Flotila » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Serafína a starcova palica » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Zornička a Filipko » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Trhlina » kniha «
RECENZIA
Flotila » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Serafína a starcova palica » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Zornička a Filipko » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Trhlina » kniha «
Autor: Yaonee
Goodreads: Book reviews, recommendations, and discussion
REKLAMA

Filmy a seriály v TV programe



















optimalizace PageRank.cz
Kniha mesiaca február: Zárezy smrti




Dôležitý oznam:
Internetová stránka Fantasy-svet.net mení doménu. Budeme krajší, rýchlejší, prehľadnejší a plní nových informácií nielen zo sveta fantázie. Práce na novej stránke budú prebiehať približne do apríla 2017. Dovtedy budeme fungovať na starej známej adrese. O tom, kde nás po novom nájdete, vás budeme priebežne informovať.

Pre mesiac november zatiaľ nebola zverejnená kniha mesiaca.
SlavCon 2017
SlavCon 2017 sa tento rok bude konať priamo pod hviezdnou oblohou!
Celý článok
Zárezy smrti
Veronica Roth, autorka populárnej série Divergencia, sa vracia s novou dilógiou.
Celý článok
Novoročná kniha mesiaca január
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Vianočná kniha mesiaca december
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Kniha mesiaca november: Sychravé dni s Albatrosom! (aktualizované)
Prichádza ten pravý čas na knihy.
Celý článok
loaded
Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

Príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách. Ale aj o nevyčerpateľných možnostiach, výskume a zahrávaní sa s vesmírom. Peter „Pete“ Murray je teoretik hĺbkového prežitia. Hoci zachránil z havarovaných ponoriek už mnoho ľudí, sám sa do hlbín oceánu nikdy nepozrel. Má z nich totiž panickú hrôzu. A potom to príde. Prípad, aký doteraz nemal. Jedinečný. Obostretý tajomstvom. Čím ďalej, tým spletitejší. Prípad, v ktorom ide o viac než životy posádky.
 
Poznáte vedecko-fantastické knihy od Jany Plauchovej?
nie
36%
nie, ale už som o tejto autorke čosi počul
17%
áno
16%
áno, ale jej knihy ma neoslovili
18%
možno raz budem od nej čosi čítať
13%
Celkovo hlasovalo 417 užívateľov.
hits
UPOZORNENIE!!
Autormi týchto recenzií sú samotní užívatelia Fantasy-Sveta. Aj keď pridávané recenzie podliehajú kontrole a schvaľovaniu, táto kontrola sa týka predovšetkým syntaktickej a štylistickej stránky. V záujme zachovania objektivity netriedime recenzie podľa toho, aký postoj k danému dielu vyjadrujú. Názory, vyplývajúce z týchto recenzií, sa nemusia spájať s názormi redakcie a vedenia Fantasy-Sveta.

Zobraz v plnej veľkosti
Sklený vrch
Autor: Katarína Soyka
Vydal: Hydra
Hodnotenie: 45%
Obsah:
Vedma Mirka je liečiteľka. Jej osud sa má naplniť na Sklenom vrchu, kde sa kedysi udržiavala Rovnováha medzi Dobrom a Zlom. Ester nekradne, ona si len požičiava. Pre niektoré poklesky zavinené jej neskrotným temperamentom zišla z cesty bielej mágie. Dnes je už bosorka. Nikol je striga. Jej telo sa nedá zničiť, zato ona dokáže čarami zabíjať. Tieto tri ženy spojil osud, aby spoločne porazili pána, ktorý ovládol Sklený vrch a mŕtvi ho poslúchajú. Je ťažké proti nemu bojovať. Každý padlý bojovník sa po smrti postaví na jeho stranu. Strážcovia Rovnováhy na Púšti, v Močiaroch a Voňavom lese pomaly strácajú sily. Tri čarodejnice putujú, aby naplnili svoj osud a stretli lásku v tých najnečkanejších podobách.
Knižná recenzia



Katarína Soyka „Sklený vrch“

Pravdou je, že slovenská fantastická scéna je stále iba v rozkvete a v oblasti rozmanitosti tém nie je zatiaľ veľmi pestrá. Možno je tak trošku stereotypná. A pravdou je aj to, že meno Kataríny Soyky sa u nás (či v zahraničí) neskloňovalo často a ani nadšene, až kým táto začínajúca autorka na seba nezačala pútať pozornosť svojím druhým románom Lokaj (vraj by mal prinútiť čitateľ báť sa!). A rovnako tak je pravdivým i upozornenie, že ak náhodou patríte medzi konzumentov literatúry, ktorí nevyhľadávajú tuctové knihy „do pohody“, nevkladajte do autorkinej prvotiny zbytočne priveľké nádeje, pretože ich Sklený vrch nenaplní. Ba čo je horšie, prinesie iba zármutok z toho, že už aj tie tuctové knihy „do pohody“ nie sú tým, čím kedysi bývali.

Tak, ako väčšina predajní hlása, Sklený vrch od Kataríny Soyky nie je ničím viac či menej, než na prvý pohľad fantastickým putovaním mladej, možno tak trošku naivnej vedmy Mirky. Práve jej osud sa má naplniť na Sklenom vrchu, na mieste, ktoré sa nielenže ťažko hľadá, ale k tomu všetkému vyhlásilo vojnu celému svetu, pretože rovnováha síl dobra a zla, zhodou okolností sídliaca na jeho úpätí, bola narušená. A tak, ako väčšina dostupných recenzií s nadšením o tejto knihe píše, Sklený vrch od Kataríny Soyky je takým trošku „slovanským“ dobrodružstvom troch na prvý pohľad úplne cudzích žien v krajine takmer neznámej, ktorých spojí spoločný tuhý korienok i láska. Avšak príbeh plný útrap, intríg, pramálo logických rozhodnutí alebo plánov, milostných pletiek či bežných fantastických tvorov, s povestným happy endom a mládencom, ktorý by stál za ten jeden hriech, je všetkým možným, len nie románom pre dospelých.

Prvýkrát začne koncept knihy mierne krívať v samotnom svojom úvode. V ňom by sme sa mali zoznámiť s hlavnou postavou, vedmou Mirkou, a jej učiteľkou i náhradnou matkou v jednom, Alveou, ktorá v snahe ochrániť svoju najmilšiu liečiteľku, obetuje život vyššiemu dobru. Posledné želanie tejto zvláštnej ženy posiela Mirku za starou priateľkou, kráľovnou Jaroslavou. V novom prostredí a obklopená predovšetkým obyčajnými ľuďmi má sa Mirka nielen ďalej vzdelávať, ale aj začať pomaly napĺňať svoj predurčený osud.

Nájsť Sklený vrch nie je záležitosťou ľahkou, vie o tom svoje i samotná kráľovná Jaroslava, ktorá (z vďačnosti i náklonnosti k tejto vedme) obdarí Mirku bohatým sprievodom i priazňou vlastného a jediného syna Rigora. Presne toho muža, ktorý vám po zdĺhavých, rozcítených, neistých a predovšetkým presladených vnútorných monológoch o tom, kým Mirka je, kam vlastne patrí a prečo sa bojí urobiť krok do neznáma, vyčarí prvý a takmer posledný úsmev na tvári.

Rigor nie je ten typ hlavného hrdinu, ktorý by iba nečinne sedel a prizeral sa Mirkinej kráse, o ktorej sa aspoň čo-to dozvieme z trošku na slovo skúpych reakcií iných románových postáv, nie však priamo od samotného rozprávača. Na jednej strane absencia priameho opisu zamrzí, na strane druhej vás to naveľa motivuje k tomu, aby ste sa pokúsili trošku rozhýbať a Mirku bližšie spoznali o čosi inak. Napríklad cez jej úvahy, úsudky, ako aj z nadšenia prameniaceho z jej práce, ak teda dokážete držať krok so statickými pasážami, ktoré sú, bohužiaľ a ako inak, opäť venované monotónnej činnosti vedmy a jej ešte detskému a časom ešte viac detskejšiemu pohľadu na okolitý „rozprávkový“ svet, a to miestami v neúnosnom množstve.

Rigor je vlastne decentne sebavedomý, zručný a naveľa príjemne uštipačný mladý muž. Ibaže toto nadšenie z celkom podarenej „románovej“ postavy nezdieľa či už sama vedma, alebo priamo autorka knihy. Tá (ako na truc!) reaguje na Rigorovu chlapskú úprimnosť priveľmi prchko – neprirodzene (až snobsky!), čím túto žiadane konfliktnú postavu priskoro odsúva na druhú koľaj, aby jej čoraz častejšími Mirkinými výbuchmi zlosti prisúdila status „presne toho konkrétneho osudového hrdinu“, ktorý láme srdcia iba bytostiam nevinným, nepoškvrneným a žensky neprístupným (možno do istej miery aj nadpozemským). A to tak, že im dovolí osudovo sa zamilovať. Samozrejme, z vysoko šľachetného dôvodu, pre čitateľa stále málo zdôvodneného, ich okamžite na to opúšťa, aby aj on mohol slúžiť svojej vlasti či sa iba mstiť za neprávie, ktoré sa pácha na jeho zemi a ľude.

Druhýkrát koncept knihy upozorní na svoje výrazné krívanie v bode, kedy sa Mirke podarí zázračne a nepremyslene, konečne však spontánne a naveľa aj akčne, oslobodiť bosorku Ester. Ženu kyprú, takmer vždy veselú a plnú zlosti z nespravodlivosti, ktorej sa jej dostane zakaždým, keď k sebe priláka pyšné a osamelé mužské srdce. Napriek odlišným vlastnostiam, ktoré dovolia tieto ženské postavy vnímať či už v dvoch kontrastných farbách (Mirka – biela, Ester – čierna), alebo ako dva vzájomne sa vylučujúce elementy, nevyužíva autorka knihy naplno potenciál vložený do ich osobnej charakteristiky a ich dobrodružstvá necháva vyznieť rovnako povrchne a málo dôveryhodne ako samotný čarodejnícky proces.

V podobnom duchu pristupuje Katarína Soyka aj v poradí k tretej ženskej postave – k strige Nikol, ktorú Mirka spoznáva za zvláštnych a na prvý pohľad možno odpudzujúcich i strach vyvolávajúcich okolností. Ak teda práve táto kniha predstavuje vašu fantastickú premiéru. Ani tie jej však nezabránia v tom, aby Nikol, ženu ľadovej krásy a zlomenej duše, nakoniec nevyslobodila. A to aj za cenu toho, že sa automaticky stane prenasledovanou a málo žiaducou osobou, ktorá má vstup na strategicky významné miesto sťažený práve svojimi možno zo začiatku dobrými (alebo dobráckymi?!) skutkami.

Predposledný raz koncept knihy začne krívať na obe nohy niekde pred svojím koncom. V tom čarovnom momente, kedy na scénu vstupuje samotné zlo – súčasný pán Skleného vrchu, temný Bojan. Zloduch, ktorý však iba sťažka bude konkurovať tým legendárne známym fantastickým antihrdinom, ktorých si môžete láskyplne do sýta vychutnať či už vo svete Tolkienovho Pána Prsteňov, alebo Hraničiarovho učňa od Flanagana. Dokonca aj naši rýdzo slovenskí Miešanci vám prinesú tú správne naservírovanú zápornú postavu, pri ktorej vám aspoň raz za čas budú stáť vlasy dupkom, hoc by sa na vás iba usmievala.

O tom, či konceptu knihy neponúknete čarovnú barličku, budete uvažovať aj pár strán pred magickým ukončením celej fantastickej „telenovely“. V rozuzlení, kde práve chaos a gradácia rýchlejšia než samo svetlo, vnesie do kostry príbehu nepriehľadnosť, takže veľkolepý finálny boj o nastolenie rovnováhy na Sklenom vrchu skončí skôr, než sa vôbec začal. „Zlo“ bolo porazené, rovnováha prežila a vedma Mirka odrazu čelí poslednej ťažkej úlohe. Aby sily dobra a zla mohli nerušene spolupracovať roky rokúce, ak nie stáročia, mala by sa vydať. Vydať za tajomného Kráľa ľudí, za niekoho, koho nemiluje, o kom nič vlastne nevie, avšak v záujme vyššieho dobra práve on môže zaručiť svetu mier. A keďže sudičky tejto mladej vedme do vienka nenadelili zmysel pre asertivitu, prijíma Mirka svoj údel s pokorou (či zdôvodnením „preto, lebo“), ktorá jej nakoniec... o jediný svetlý moment tohto príbehu vás predsa neukrátime, alebo?

Nie nadarmo na seba Katarína Soyka púta mediálnu pozornosť. Veď uznajte sami, príbeh akoby priamo vystrihnutý z tých klasických mainstreamových fantastických románov, ktoré naozaj slúžia iba tak „do pohody“, čitateľa fantastiky osloví málo, ak vôbec. Takže o čosi väčšia reklama je v tomto prípade na mieste. To, či si však získa vyššie percento predovšetkým tých „do pohody“ neobľubujúcich čitateľov, je rovnako také neisté ako vyššia úspešnosť jej druhého románu.

A aj keby sme jej odpustili plytkú ľúbostnú zápletku, ktorej prechádza zvláštne proroctvo a ktorá je neskôr ďalej rozvíjaná cez rôzne (akoby v tej konkrétnej chvíli, kedy myšlienky idú v surovej podobe na papier a ďalej sa s nimi akosi nechce pracovať) vymyslené dobrodružstvá, či prižmúrili oči nad málo výraznými postavami. Aj keď vniesli do textu pomerne svieže knižné archetypy (v silách autorky bolo možné z nich vydolovať čo najviac!). Minimálne tie zvláštne strohé opisy, ktoré nepracovali ani s priestorom a ani s časom; jednoliate dialógy, vždy úzkoprso zamerané iba na jeden svoj typ; ako aj celé spracovanie námetu, ktorý počíta či už s historickými, alebo fantastickými reáliami, ale zaniete ich počas celého príbehu ignoruje; i samotná jazyková rovina textu – štylistika (jeden z najvýraznejších nedostatkov celého románu, o tých zvláštne úsmevných hrubých gramatických chybách radšej pomlčíme), nebude dokopy tvoriť niečo, po čom by sa vám chcelo siahnuť opätovne a kedykoľvek, keď dostanete chuť na dobrú (trebárs i tú slovenskú) fantasy.

Pravdou je, že Sklený vrch potí krv, snaží sa vášnivo milovať, bojuje za pravdu do posledného dychu a vstáva i zaspáva v náruči panenskej prírody. Rovnako tak je pravdou, že predstavuje koniec koncov knižné dielo s celkom zaujímavým (ak prižmúrime obe oči a budeme sa tváriť, že podobný typ ľúbostnej literatúry neexistuje), i keď možno niekoľko ráz už recyklovaným, námetom. Paradoxne, pravdivým ostáva aj konštatovanie, že (a ktovie prečo) práve jeho nemastné, neslané, málo atraktívne, miestami tuctové, a predovšetkým nepremyslené („odfláknuté“) spracovanie ho robí zle, sem-tam a tam a sem až zúfalo (ne) čitateľným knižným titulom, čím jeho autorka uškodila nielen samej sebe, ale aj čitateľom kníh „nie do pohody“, ktorí aj tej slovenskej fantastike chcú s radosťou dať zelenú.



Autor/ka: Katarína Soyka
Názov diela: Sklený vrch
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Hydra
Počet strán: 384
Jazyk: slovenský
Hodnotenie autorom recenzie: 45%
Recenzia od Yaonee (01. 11. 2012 15:55:13)


Recenzie smú pridávať iba užívatelia, ktorí na to majú právo. Pokiaľ by ste chceli pridávať recenvie, môžete napísať niektorému z webmásterov alebo adminov. :)
© Fantasy-svet.net, všetky práva vyhradené. Bez súhlasu majiteľov nesmie byť obsah tohto webu skopírovaný.
Fantasy-svet.net je stránka fanúšikov, nie je majiteľom autorských práv. Je len sprostredkovateľom
informácií o celosvetovo populárnych fantasy knihách, filmoch a i.
Created by Whitewash
Verzia 1.04 (Changelog)