Stránka bola presmerovaná

Novú stránku nájdete na http://www.fantasy-svet.sk/

login
heslo
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Flotila » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Serafína a starcova palica » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Zornička a Filipko » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Trhlina » kniha «
RECENZIA
Flotila » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Serafína a starcova palica » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Zornička a Filipko » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Trhlina » kniha «
Autor: Yaonee
Goodreads: Book reviews, recommendations, and discussion
REKLAMA

Filmy a seriály v TV programe



















optimalizace PageRank.cz
Kniha mesiaca február: Zárezy smrti




Dôležitý oznam:
Internetová stránka Fantasy-svet.net mení doménu. Budeme krajší, rýchlejší, prehľadnejší a plní nových informácií nielen zo sveta fantázie. Práce na novej stránke budú prebiehať približne do apríla 2017. Dovtedy budeme fungovať na starej známej adrese. O tom, kde nás po novom nájdete, vás budeme priebežne informovať.

Pre mesiac november zatiaľ nebola zverejnená kniha mesiaca.
SlavCon 2017
SlavCon 2017 sa tento rok bude konať priamo pod hviezdnou oblohou!
Celý článok
Zárezy smrti
Veronica Roth, autorka populárnej série Divergencia, sa vracia s novou dilógiou.
Celý článok
Novoročná kniha mesiaca január
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Vianočná kniha mesiaca december
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Kniha mesiaca november: Sychravé dni s Albatrosom! (aktualizované)
Prichádza ten pravý čas na knihy.
Celý článok
loaded
Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

Príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách. Ale aj o nevyčerpateľných možnostiach, výskume a zahrávaní sa s vesmírom. Peter „Pete“ Murray je teoretik hĺbkového prežitia. Hoci zachránil z havarovaných ponoriek už mnoho ľudí, sám sa do hlbín oceánu nikdy nepozrel. Má z nich totiž panickú hrôzu. A potom to príde. Prípad, aký doteraz nemal. Jedinečný. Obostretý tajomstvom. Čím ďalej, tým spletitejší. Prípad, v ktorom ide o viac než životy posádky.
 
Poznáte vedecko-fantastické knihy od Jany Plauchovej?
nie
36%
nie, ale už som o tejto autorke čosi počul
17%
áno
16%
áno, ale jej knihy ma neoslovili
18%
možno raz budem od nej čosi čítať
13%
Celkovo hlasovalo 417 užívateľov.
hits
UPOZORNENIE!!
Autormi týchto recenzií sú samotní užívatelia Fantasy-Sveta. Aj keď pridávané recenzie podliehajú kontrole a schvaľovaniu, táto kontrola sa týka predovšetkým syntaktickej a štylistickej stránky. V záujme zachovania objektivity netriedime recenzie podľa toho, aký postoj k danému dielu vyjadrujú. Názory, vyplývajúce z týchto recenzií, sa nemusia spájať s názormi redakcie a vedenia Fantasy-Sveta.

Zobraz v plnej veľkosti
Lokaj
Autor: Katarína Soyka
Vydal: Vydavateľstvo Hydra
Hodnotenie: 30%
Obsah:
Oficiálna anotácia Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.
Knižné recenzie



Katarína Soyka - Lokaj


      Dlho som uvažovala, ako začať recenziu na túto knihu. Po jej prečítaní ma totiž pomerne dlho trápili dosť rozporuplné pocity. Ale začnem teda asi tak, ako by začal každý...

      Luna je žena (nie, podľa mňa 25-ročná nie je mladé dievča), pracujúca, žijúca v dome u rodičov a fatálne neveriaca na čokoľvek nadprirodzené. Niežeby len neverila, ona priam odsudzuje čokoľvek iné, ako to, čo je podľa jej merítka normálne.
      Jedného dňa sa so svojím pseudokamarátkami dostane do klubu, ktorý sa pýši povesťou toho, že je to upírsky klub. Jej „akože“ kamarátky sú vo vytržení, no v milej Lune to zlostne vrie. Ako ju na také miesto mohli zatiahnuť? Neverí, že ktokoľvek v tomto bare, vyhlasujúci o sebe, že je upírom, ním aj skutočne bol. Podľa nej ide skôr o marketingový ťah na pritiahnutie zákazníkov a vyryžovanie čo najviac peňazí.
      No už prvý pohľad do očí majiteľa Lokaja ju presvedčí o tom, že by svoje názory na existenciu upírov asi mala prehodnotiť. Neznámy fešák ju vezme na kávu, veľmi krátky rozhovor a nakoniec odvezie domov.
A presne tu to začne byť zaujímavé. Zaujímavé určite nie z hľadiska deja, ale z hľadiska charakteru a správania sa hlavnej postavy. Na to, ako vás Luna na prvých stranách vehementne presviedčala, že upíri neexistujú, a každý, kto v nich verí, by sa mal dať liečiť, zrazu prevráti kabát a začne si nahovárať, že ju Yorik, majiteľ klubu, uriekol. To, že sa jej o ňom sníva a stále na neho myslí, nedokáže takto racionálne mysliaca osoba pripísať jednoducho tomu, že ten človek mal charizmu a očaril ju, ale priam hystericky ho začne v duchu obviňovať z urieknutia.

      Už tu sa začal prejavovať Lunin charakter. Luna je presne ten typ postavy, ktorú ani za mak nebudete mať radi. Je premúdrená, neúprimná, všetko vie najlepšie a len ona je tá normálna, všetci ostatní sú úbohí a nevedia čo robia. Jej pseudokamošky sú podľa nej povrchné, ale to sa asi nikdy nepozrela do zrkadla. Doteraz nepochopím, čo na nej Yorik (a postupne ostatní muži) vlastne videl.
      Na svoj vek sa chová úplne neprirodzene až hlúpo. Ani na chvíľu si neprizná, že možno ona robí chybu a ona je tá netolerantná.
Nehovoriac o týchto jej určite úžasných vlastnostiach Luna pôsobila, že vlastne nevie, čo sama chce. Na jednu stranu začala chodiť s upírom (a uverila v ich existenciu!) a na stranu druhú ich stále neznášala, ako ona povedala, lebo sú iní. Prečo nemôžu byť normálni? Miestami mi jej neustále osočovanie a fňukanie liezlo tak na nervy, až som knihu musela predychávať.

      Ešte stále na tom ale možno bola lepšie ako iné postavy. Lunin charakter bol aspoň sčasti jasný, čo sa nedá povedať o ostatných postavách, ktorých tu bolo, úplne zbytočne, neúrekom. Postavy boli ploché, nerozpracované. Keď autorku omrzeli, začala sa ich zbavovať násilnými vraždami, akoby vo vraždení mala akúsi obsesiu. Na štýl G. R. R. Martina takto vykosila tretinu hlavných postáv (možno sa len zdali hlavné a pre autorku nakoniec neboli) s tým rozdielom, že to nebolo ani trochu epické.

      Jedinou postavou, ktorá ako-tak dávala zmysel, bol egoistický upír Zach. Jedine pri ňom som mala pocit, že jeho konanie je logické a neustále podmienené jeho charakterom a tým, kým je. Ja by som ho nazvala jednoducho – bastard. Ale on aspoň vedel, čo si myslí a čo chce a podľa toho konal. Narozdiel napríklad od hlavnej hrdinky.

      Stále som mala pocit, akoby sa autorka do tých 324 strán snažila napratať aspoň 1000. Dej neutekal, ale fičal ako vietor, a to na úkor jeho kvality. Jednotlivé situácie boli nerozpísané, vety krátke a nerozvité. Dej úplne hluchý. Áno hluchý. Nepamätám sa, že by som sa za celý čas dočkala jediného zvukového opisu, či už obyčajného praskania dreva v krbe alebo tichých hlasov, šušťania lístia v lese, rinčania rozbitého skla, praskania kostí...
      Kiežby to, čo autorka nepriniesla v opisoch či už prostredia, alebo postáv, nahradila inak. No aj tu som ostala priveľmi sklamaná suchými rozhovormi, nepresahujúcimi tri vety. Všetky situácie, ktoré mohli byť zaujímavé, odbila len vetou o tom, že sa stali. Bodka. Ale zjavne zaujímavejšie bolo to, ako hlavná „hrdinka“ chodila stále do práce a z práce a takto dookola. Sem-tam niekoho zabili a odtrhli mu hlavu (v tejto knihe sa odrhnutých hláv nachádza viac ako vo všetkých knihách, ktoré som kedy čítala).

      Niektorým udalostiam v deji absolútne chýbala logika, alebo nejaký iný zmysel. Napríklad také vraždy pri Váhu. Polícia z celej republiky bola zjavne na dovolenke na opačnej strane planéty, lebo vrah si pokojne pobehoval po okolí a každý večer trhal hlavy mladým ženám. A, áno, uhádli ste, zastavil ho až Yorik, keď vrah nepremyslene napadol práve úbohú Lunu a pokúsil sa ju znásilniť a zabiť. Možno by to bolo povrchné, keby to nebolo úplne zbytočné. Ale na druhú stranu sa takto autorka aspoň zbavila jednej neželanej postavy, a to jednej zo pseudopriateliek Luny. Tá druhá sa totiž niekde v polke knihy záhadne stratila bez jediného vysvetlenia a už sa neobjavila. Asi nie je celkom v poriadku, keď sa autorovi začnú strácať postavy.
      No, a keď už sme pri tom Váhu. Áno, autorka zasadila dej na Slovensko. Kde presne, to si len môžeme domýšľať, keďže Váh je pomerne dlhá rieka. Čo som ale absolútne nepochopila, bol autorkin výber mien postáv. Na jednu stranu zasadí dej do domáceho prostredia plného Zuziek a Jankov a na stranu druhú dá svojim postavám mená, akými sú napríklad Luna, Tália, Stella, Jacquelin!? Alebo Yorik?! Možno sa autorke tieto mená páčili, ale asi by sa nabudúce mala viac zamyslieť nad ich výberom.

      To, že zasadila príbeh do nášho prostredia, tiež nebola až taká trefa do čierneho. Keby nebola v prvej polke knihy spomenula Váh asi 30-krát, nikdy by ste neuhádli, kde sa dej odohráva. To bol totiž jediný indikátor toho, že sme u nás doma. S ďalšími miestami si už autorka nemienila lámať hlavu.
      Zlom nastal niekde za polovicou knihy. Osobne som si myslela, alebo som skôr dúfala, že nič horšie už nepríde, ale bohužiaľ som sa mýlila. Z Luny sa stala upírka a, ako na potvoru, ako vystrihnutá z béčkového hororu. Verím tomu, že nás autorka scénou, kedy sa Luna prebrala ako upír a tým, čo nasledovalo prvé dni jej nového života, chcela udiviť a zodvihnúť zo stoličky (a možno nám dokázať, aká nechutná/nemravná vie byť), ale to jediné, čo sa vo mne zodvihlo, bol môj žalúdok. Ja skutočne znesiem veľa. Nevadia mi prudko erotické scény a nemám problém ani s potokmi krvi, črevami a mozgom na stenách, ale aby jedna osoba, ktorá nenávidela upírov a bridilo sa jej, že pijú krv, len tak prevrátila a správala sa tak, ako sa Luna po premene správala, ma udivil a moja mienka na ňu klesla na bod mrazu.

      A potom sa stala jedna záhadná vec. Keď sa nad tým spätne zamyslím, zazdalo sa mi, akoby ďalšiu časť knihy autorka písala buď s veľkým časovým odstupom, alebo ju napísal niekto iný, alebo... jednoducho si to neviem inak vysvetliť. Postavy (tie ktoré ostali) sa začali konečne správať aspoň trochu zmysluplne (hlavne Luna!) a dej začal taktiež plynúť trochu normálnym tempom. Dokonca aj udalosti, odohrávajúce sa potom, ako sa Luna premenila, boli lepšie vykreslené, dočkali sme sa konečne nejakej akcie a konanie hlavnej hrdinky razom dostalo zmysel a cieľ. Rozhovory boli plynulejšie a hlavne dlhšie. Konečne sa autorka začala zamýšľať aj nad pocitmi hlavnej postavy a ich opisom. Zúfalstvo a smútok nahradili Luninu aroganciu a sebestrednosť. To stále nebolo dosť na to, aby som si hlavnú hrdinku obľúbila, ale aspoň mi jej začalo byť ľúto.

      Takto som sa pomaly dopracovávala ku koncu knihy. A poviem vám jedno. Happy end nečakajte. Tu sa totiž nekoná. To, čo nám autorka pripravila na koniec, je možno podľa nej happy endom, no podľa mňa len veľmi slabá cena útechy. Celá kniha tak, ako bola od začiatku depresívna a ťahala sa v duchu nenávisti k upírom, tak aj skončila. Zanechala vo mne pocit akejsi neidentifikovateľnej prázdnoty, akoby niečo nebolo tak, ako má byť.
      Nesúhlasila som so záverom autorky. Ale to už je moja osobná vec. Myslím si ale, že ani hlavnej postave sa záver jej príbehu nepáčil. Na jednej strane treba uznať autorkin zmysel pre rozpor, asi chcela Lunu potrestať za jej nenávisť k upírom, a aj za to, že si nevedela predstaviť život s Yorikom, a to aj napriek tomu, že ho milovala, a nakoniec z nej urobila upírku, ktorá sa vydala za človeka. To, čo by ako človek sama nedokázala, dokázal niekto iný s ňou ako upírkou. Ja som okrem výraznej irónie z celej situácie žiadne iné posolstvo v tomto závere nezachytila, možno práve preto vo mne ostalo niečo nedokončené.

      Myšlienka, alebo skôr hlavná dejová línia, by nebola zlá, skutočne mala v sebe slušný potenciál a kus originality, keby ju autorka neobmotala nánosmi zbytočných odbočiek, zachádzok a slepých uličiek, z ktorých sa nakoniec nevedela vymotať ani sama. No v tomto prípade platí, že len dobrý nápad nestačí.

      Záverom už len: údajne sa autorka od svojho prvého počinu Sklenený vrh a niečo posunula. Toto nemôžem posúdiť, keďže jej prvotinu som nečítala. Viem ale už teraz, že ju ani čítať nechcem. Román Lokaj je možno dobrým začiatkom, ale naozaj len obyčajným začiatkom na veľmi dlhej ceste, ktorá autorku ešte čaká, ak chce jedného dňa písať naozaj kvalitne.
      Nemyslím si, že môj názor je priveľmi kritický, len sa snažím s odstupom času ohodnotiť dielo, ktoré sa mi dostalo do rúk a ktoré ma veľmi ďaleko od skutočného literárneho diela.
      To by ale autorku nemalo odradiť, ako sama hovorí, je to len ďalšie poleno hodené pod nohy. Ja si to nemyslím. Kritika dokáže človeku pomôcť oveľa viac než prázdne chválospevy. Pokiaľ by teda mne nešlo o to, aby sa autorka so svojich chýb poučila, neobťažovala by som sa s touto recenziou. To by si mala uvedomiť aj Katarína Soyka a začať na sebe naozaj tvrdo pracovať. Potenciál jednoznačne má a bola by škoda ho zahodiť.
Recenzia od Mercy (08. 02. 2013 21:26:06)



Upírsky thriller o tom, ako je lepšie upírom sa vyhýbať než ich milovať...

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Katarína Soyka prispela do slovenskej fantasy literatúry svojou troškou a to v podobe už svojho druhého románu – Lokaj. O to viac mi bolo ľúto, že z počiatočného nadšenia, ktoré sprevádzalo moje čítanie knihy, som upadla do frustrácie. Katka nepíše zle. Povedala by som, že slušne. Kniha sa číta ľahko a stránky ubiehajú jedna radosť, ale... áno, je tu to ale. Celý čas som sa nebola schopná zbaviť pocitu, že naša milá Soyka svoj talent zbytočne zahadzuje pri príbehoch, ktoré si nezaslúžia takú pozornosť, ako ona sama.

Luna je mladá tlmočníčka čínštiny a napriek diplomu veľa rozumu nepobrala. Z racionálnej ženy, s ktorou sa môžete stretnúť na prvých stranách, sa stáva bezduchá bábka, ktorá vidí len a len svojho milého Yorika (charizmatického upíra). Ostatné postavy v knihe boli fádne a ku máloktorej si bol človek schopný vybudovať aký-taký vzťah (ak sa mu to aj podarilo, postava sa väčšinou na dlhú dobu stratila zo scény). A pritom nejedna mala potenciál. Občas som mala pocit, že Soyka na úkor mnohých zvratov zanedbala postavy, čo sa bolestne odzrkadľuje na každej z nich.

Dej nie je originálny, ale autorka ho spracovala dostatočne dobre nato, aby mohol prekvapiť. Veľkou škodou je, že i napriek dômyselne vytvorenému svetu upírov, na kvalite knihy uberá príliš rýchle striedanie scén. Opisy? Dovoľte mi zasmiať sa – v knihe ich mnoho nenájdete. Síce je pravda, že opisné časti kníh sú pre mňa niekedy utrpením, no v tomto prípade človeku jednoducho chýbali. Behom jednej kapitoly sa premiestnite niekoľkokrát z miesta na miesto a dokonca i o niekoľko dní vpred. Chaos, chaos, chaos. A to úplne zbytočne. Príbeh plynie rýchlo a ani si neuvedomíte a zistíte, že ste už na jeho konci.

Katarína Soyka má ako autorka veľký potenciál. Nevsadila na klasických upírov, ale pohrala sa s mytológiou a výsledok je celkom uspokojivý. Avšak jej veľkou chybou je, že až príliš rýchlo chce rozpovedať príbeh, ktorý jej našepkali postavy, ktoré vytvorila. Dynamickosť textu je vždy dôležitá, ale tu to ide skôr na úkor zrozumiteľnosti a postáv. Ľudia sa však najľahšie učia z vlastných kníh a preto musíme veriť, že ďalšie Soykine dielo nám všetkým vyrazí dych.

Moje hodnotenie: 50%

Recenzia pôvodne publikovaná na Whisper of my mind...
Recenzia od Stormy (20. 11. 2012 17:39:57)


Recenzie smú pridávať iba užívatelia, ktorí na to majú právo. Pokiaľ by ste chceli pridávať recenvie, môžete napísať niektorému z webmásterov alebo adminov. :)
© Fantasy-svet.net, všetky práva vyhradené. Bez súhlasu majiteľov nesmie byť obsah tohto webu skopírovaný.
Fantasy-svet.net je stránka fanúšikov, nie je majiteľom autorských práv. Je len sprostredkovateľom
informácií o celosvetovo populárnych fantasy knihách, filmoch a i.
Created by Whitewash
Verzia 1.04 (Changelog)