Stránka bola presmerovaná

Novú stránku nájdete na http://www.fantasy-svet.sk/

login
heslo
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Flotila » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Serafína a starcova palica » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Zornička a Filipko » kniha «
KNOWLEDGEBASE ZÁZNAM
Trhlina » kniha «
RECENZIA
Flotila » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Serafína a starcova palica » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Zornička a Filipko » kniha «
Autor: Yaonee
RECENZIA
Trhlina » kniha «
Autor: Yaonee
Goodreads: Book reviews, recommendations, and discussion
REKLAMA

Filmy a seriály v TV programe



















optimalizace PageRank.cz
Kniha mesiaca február: Zárezy smrti




Dôležitý oznam:
Internetová stránka Fantasy-svet.net mení doménu. Budeme krajší, rýchlejší, prehľadnejší a plní nových informácií nielen zo sveta fantázie. Práce na novej stránke budú prebiehať približne do apríla 2017. Dovtedy budeme fungovať na starej známej adrese. O tom, kde nás po novom nájdete, vás budeme priebežne informovať.

Pre mesiac november zatiaľ nebola zverejnená kniha mesiaca.
SlavCon 2017
SlavCon 2017 sa tento rok bude konať priamo pod hviezdnou oblohou!
Celý článok
Zárezy smrti
Veronica Roth, autorka populárnej série Divergencia, sa vracia s novou dilógiou.
Celý článok
Novoročná kniha mesiaca január
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Vianočná kniha mesiaca december
Aj vy ste zvedaví na to, čo nám prináša posledné knižné kolo v tomto roku?
Celý článok
Kniha mesiaca november: Sychravé dni s Albatrosom! (aktualizované)
Prichádza ten pravý čas na knihy.
Celý článok
loaded
Jana Plauchová: Úvod do teórie chaosu

Príbeh o sile ľudského strachu, sebaklamoch a fóbiách. Ale aj o nevyčerpateľných možnostiach, výskume a zahrávaní sa s vesmírom. Peter „Pete“ Murray je teoretik hĺbkového prežitia. Hoci zachránil z havarovaných ponoriek už mnoho ľudí, sám sa do hlbín oceánu nikdy nepozrel. Má z nich totiž panickú hrôzu. A potom to príde. Prípad, aký doteraz nemal. Jedinečný. Obostretý tajomstvom. Čím ďalej, tým spletitejší. Prípad, v ktorom ide o viac než životy posádky.
 
Poznáte vedecko-fantastické knihy od Jany Plauchovej?
nie
36%
nie, ale už som o tejto autorke čosi počul
17%
áno
16%
áno, ale jej knihy ma neoslovili
18%
možno raz budem od nej čosi čítať
13%
Celkovo hlasovalo 417 užívateľov.
hits
UPOZORNENIE!!
Autormi týchto recenzií sú samotní užívatelia Fantasy-Sveta. Aj keď pridávané recenzie podliehajú kontrole a schvaľovaniu, táto kontrola sa týka predovšetkým syntaktickej a štylistickej stránky. V záujme zachovania objektivity netriedime recenzie podľa toho, aký postoj k danému dielu vyjadrujú. Názory, vyplývajúce z týchto recenzií, sa nemusia spájať s názormi redakcie a vedenia Fantasy-Sveta.

Zobraz v plnej veľkosti
Stratený svet
Autor: Sir Arthur Conan Doyle
Vydal: nakladatelství XYZ člen skupiny Albatros Media a.s.
Hodnotenie: 100%
Obsah:
Anotácia v jazyku českom: Britský profesor Challenger tvrdí, že existuje oblast, kde žijí druhohorní živočichové. Všichni ho považují za blázna. Aby mohli jeho výroky vyvrátit, vydávají se spolu s ním další tři dobrodruzi do neprobádaných území v Jižní Americe. Tam ke svému překvapení objeví neuvěřitelné tvory a zažijí neskutečná dobrodružství. Anotácia v jazyku slovenskom: Škótsky spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle, ktorý sa preslávil najmä detektívkami s hlavnou postavou Sherlocka Holmesa, nás v románe Stratený svet zavedie do ťažko prístupných pralesov v okolí rieky Amazonky, kde sa údajne zachovalo živočíšstvo a rastlinstvo spred dvesto miliónov rokov. Štyria odvážni cestovatelia sa odhodlali preskúmať toto tvrdenie. Počas expedície spoznali množstvo predhistorických zvierat, predovšetkým z mladšej doby jurskej. Čitateľ prežíva spolu s nimi nevšedné dobrodružstvá, zdesenie a hrôzu.
Knižná recenzia



„Ztracený svět“ sira Arthura Conana Doyla

Hovorí sa, že motív prehistorických tvorov prvýkrát literárne spracoval Jules Verne vo svojej dnes rovnako nadčasovej science fiction novele „Cesta do stredu Zeme“. Šušká sa aj to, že téma strateného sveta, v ktorom prebývajú čudné a dávno vyhynuté kreatúry, inšpirovala po roku 1912 hneď niekoľko významných spisovateľov*, ktorí opätovne (nielen) Doylov námet zrecyklovali a vylepšili do takej podoby, aby sa z neho stala celkom lákavá inšpirácia pre ďalšie literárne storočie. A sem-tam sa zvykne tvrdiť, že v čase, kedy „Stratený svet“ sira Arthura Conana Doyla vyšiel, bol dobrodružný príbeh odohrávajúci sa na tajomnej náhornej planine síce zaujímavým, ale trošku naivným čítaním. Nech sa teda pravda ukrýva kdekoľvek, faktom ostáva, že stratený svet prežil. A aj dnes, rovnako ako v dobách svojej najväčšej slávy, dokáže osloviť, pohltiť, naľakať a vyšťaviť nejedného knižného dobrodruha.

„Stratený svet“ otca najznámejšieho a najunikátnejšieho detektíva všetkých čias, Sherlocka Holmesa, síce v knižnej podobe uzrel svetlo literárneho sveta v roku 1912, avšak do tohto momentu bol so železnou pravidelnosťou uverejňovaný v britskom mesačníku Strand Magazine, kde vychádzal po jednotlivých kapitolách. Okrem rozčlenenia pútavej novely na niekoľko ešte pútavejších častí rozsahom tak akurát, ktoré zámerne nechali vtedajšieho čitateľa v napätí extrémnych rozmerov, priniesli strasti a slasti na prvý pohľad dobrácky vyzerajúceho profesora Georgea Edwarda Challengera i ďalšiu „prozaickú“ zaujímavosť.

Každá nová reportáž z pera ambiciózneho a po uši zamilovaného novinára Edwarda D. Malona v sebe ukrývala dych berúcu ilustráciu od mladého, nadaného, ledva 23-ročného novozélandského umelca Harryho Rountreea, ktorý Doylov svet svojimi kresbami sprevádzal až do novembra toho istého roku. A dnes, 100 rokov od uvedenia „Strateného sveta“ na literárne plátna, sme sa konečne dočkali unikátnej reedície, ktorá sa síce začala šíriť práve z Nového Zélandu, avšak neobišla ani nás, Doylových fanúšikov na území „Česko-Slovenska“, ktorí si v týchto dňoch môžu dosýta vychutnať „Ztracený svět“ od českého nakladateľstva XYZ, s pompéznymi (čestné pionierske!) ilustráciami od Petra Modlitbu a hravým, príťažlivo „dobovým“ prekladom od Františka Gela, ktorý by i sám sir Arthur Conan Doyle odmenil širokým úsmevom plným uznania.

Musím se přiznat, že ve mně hrklo, a patrně to na mně i bylo znát.

„S profesorem Challengerem?“ zvolal jsem. „Není to ten slavný zoolog, co málem přizabil Blundella z Telegrafu?“

Šéfredaktor se ironicky pousmál. „Vadí vám to? Neřekl jste, že hledáte dobrodružství?“


Ak očakávate, že sa novela plná dinosaurej akcie a akademických roztržiek, ktoré sú neodlúčiteľnou súčasťou i dnešnej doby, začne drsne či nebodaj priamo v strede toho najbizarnejšieho diania, asi ste boli s Doylovou tvorbou konfrontovaní iba zriedka, ak vôbec. Dolye je jednoducho romantik do špiku kostí! Preto je úplne prirodzené, že za stretnutie s vedeckou kapacitou vtedajšej éry, hoc práve v tejto chvíli kolegami zosmiešňovanou a očierňovanou, bude môcť istá zrelá a trošku vypočítavá žena, ktorá svojou zvláštnou filozofiou prinúti novinára Daily Gazett k prehodnoteniu doterajšieho spôsobu života.

A tak sa Edward D. Malone, dobre stavaný stredný útočník futbalového londýnskeho mužstva Írska, úsmevná kombinácia pováh doktora Watsona a pani Hudsonovej, rozhodne tvrdohlavo čeliť tomu najúžasnejšiemu dobrodružstvu všetkých čias. Pod šľachetnou zámienkou vyláka od profesora Georgea Edwarda Challengera osobné stretnutie, od ktorého si sľubuje aspoň nejakú šancu na prežitie, nie to ešte vrúcne privítanie a ochotné vyrozprávanie podrobností z neuveriteľnej cesty, ktorá svojou fantastickosťou urobila z uznávaného vedca blázna.

„Okamžik,“ řekla. „Můžete počkat, Austine. Vstupte, pane – tudy, prosím. Smím se vás zeptat, zda jste se s mým manželem už někdy sešel?“

„Nikoliv, madame. Ještě jsem neměl tu čest.“

„V tom případě se vám omlouvám už předem. Musím vám říct, že můj muž je nemožná osoba – naprosto nemožná. Teď to tedy víte, a budete-li to mýt na mysli, snáze mu jeho vystupování prominete.“

„Jste nesmírné ohleduplná, madame.“

„Rozpoznáte-li, že se chystá použít násilí, rychle odjedete. Nesnažte se mu to rozmlouvat. Mnoho lidí už při takových pokusech přišlo k úrazu…“


Avšak práve Malonova otvorenosť i priamočiarosť prinútia rozzúreného profesora, zmes intelektu, zanietenia a prchkosti bratov Holmesových, prehodnotiť situáciu, v ktorej sa obaja muži ocitli. Pod nekompromisnými podmienkami, čo hrajú v neprospech šarmantného novinára, odhalí profesor Challenger nielen dôkazy o možnom výskyte dávno vyhynutých živočíchov či sveta, v ktorom sa zastavil čas, ale aj svoje ďalšie kroky. Tie, bohužiaľ, smerujú k prednáške populárneho prírodovedca Percivala Waldorna, na dvoranu Zoologického ústavu, medzi kolegov, sokov i málo vzdelaných študentov. Priamo k obecenstvu slúžiacemu iba k tomu, aby mohol profesor Challenger vyprovokovať neveriacich jedincov a predostrieť im šľachetnú alternatívu riešenia spornej otázky, či stratený svet naozaj existuje, alebo je iba výplodom stareckej mysle istého puritána.

Profesor Challenger v celej svoje hrozivej kráse ponúkne prítomným divákom – poslucháčom, a predovšetkým profesorovi Summerleeovi, hlavnému aktérovi vlny spoločenskej i vedeckej nedôvery, účasť na novej výprave za strateným svetom, ktorého sporné jestvovanie vyvrátia alebo potvrdia niekoľkí nezávislí odborníci. Tých si, úplne pochopiteľne, tu a teraz zvolia ctení členovia Zoologického ústavu, aby sa tak výprave zaručila najvyššia možná miera objektivity i nadhľadu.

A keďže i Edward D. Malone dospel k záveru, že podobná senzácia sa v priebehu jedného desaťročia zrejme nezopakuje, bez zábran či hútania nad tým, čo všetko bude musieť opustiť a či sa vôbec z tejto výpravy vráti živý, zdravý, nebodaj celý, profesorovu ponuku prijíma a za búrlivého potlesku obecenstva sa stáva súčasťou zvláštnej skupiny dobrodruhov s ešte zvláštnejším cieľom.

Přijetím Challengerova návrhu schůze skončila, ale byl jsem nenadálostí a velikostí projektu tak omámený, že ani pořádně nevím, jak jsem se z dvorany Zoologického ústavu dostal na ulici. Dal jsem se asi unášet vířivým proudem obecenstva.

Matně si vzpomínám, že před portálem byl mocný shluk smějících se studentů… potom se od chodníku tiše odlepila elektrická limuzína profesora Challengera a já pokračoval v náměsíčné chůzi.


Lenže aj napriek profesorovej dobrosrdečnosti, ktorá má svoje hranice (celkom umne ohraničené istou dávkou prehnanej paranoje i pýchy), nemôže sa skupina skladajúca sa z profesora Summerleeho, lorda Johna Roxtona a novinára Edwarda D. Malona naplno ponoriť do svojho bádania. Profesor Challenger nič nenecháva na náhodu, a tak sa striktné inštrukcie, ktoré smú byť členmi expedície otvorené v konkrétny deň, čas i hodinu, redukujú iba na prázdnu obálku a moment prekvapenia, keď na scénu opäť vstupuje hustá Challengerova hriva, aby tak dala na známosť, že sa pán profesor predsa len rozhodol osobne prevziať velenie.

Vo vodách búrlivej Amazonky, tam niekde v bujnej vegetácii Južnej Ameriky, za mrazivého rytmického spievania bubnov divokých kmeňov, pod stálym drobnohľadom ducha Kurupira, ocitnú sa štyria triezvo uvažujúci muži v zemi splnených snov a prianí. V srdci strateného sveta, v zemi Maplea Whitea, umelca, ktorý prepísal dejiny evolúcie. Ibaže náhorná planina, rozlohou väčšou než sama Temža, je plná nástrah, krvilačných príšer a málo pohostinných domorodých obyvateľov, ktorí neznámym narušiteľom pripravia naozaj krušné chvíle.

Chvíle plné napätia či strachu, radosti aj smútku, nadšenia i sklamania, chvíle magické a pramálo dôveryhodné do doby, kým stratení dobrodruhovia nenájdu spôsob, akým sa vrátiť do civilizácie, a to s objavom nadrozmernej veľkosti!

Pomocí lana jsme se brzo vysoukali a vyškrábali po drsné stěně na vrchol věže. Seznali jsme, že to je trávnatá plošinka o rozměrech asi osm krát osm metrů.

Nejsilnějším dojmem na mě zapůsobila – když jsem zase popadl dech – mimořádná vyhlídka na kraj, z něhož jsme sem přišli. Vypadlo to, jakoby pod námi ležela celá brazilská rovina, prostírající se kolem dál a dál, až končila v modravém oparu nejvzdálenějšího obzoru.

Ještě jsem se opájel nádhernou vyhlídkou, když mi na rameno dopadla těžká ruka profesora Challengera.

„Obraťte se mladý příteli,“ řekl. „Vestigia nula restrorsum. Nikdy nehleďte spět. Dívejte se vždy vpřed k našemu slavnému cíli.“


„Stratený svet“ sira Arthura Conana Doyla je novelou trošku náročnou, za to však plnou zaujímavých a hravých informácií, ktoré, aj keď sa zdajú byť na prvý pohľad prekrútené, vyvierajú z pravdivého a spisovateľom sem-tam prikrášleného zdroja. Ich pozadie má však reálny podklad, takže prostredie, v ktorom naši literárni hrdinovia prebývajú, migrujú a zažívajú jedno neuveriteľné dobrodružstvo za druhým, môžete nájsť hoc aj prstom na mape. Otázne je iba to, či v ňom naozaj tie dávno vyhynuté tvory ešte stále prebývajú.

Na rovnakom princípe funguje aj sám profesor Challenger, o ktorom sa zvykne fabulovať, že zhmotňuje Doylovho dlhoročného priateľa, a skutočného dobrodruha v jednom, Percyho Harrisona Fawcetta. Na prázdno neobišli ani ďalšie dve pre kostru príbehu rovnako dôležité postavy – novinár Edward D. Malone, ktorý je vo svete známy ako E. D. Morel, a oddaný avanturista lord John Roxton, nikto iný, než bývalý diplomat Roger Casement. I akademické nezhody, vedecké konfrontácie, vyvracanie teórií či dohadov – predpokladov inými teóriami a dohadmi – predpokladmi, ako aj živé diskusie alebo uštipačné polemiky medzi profesormi Challengerom a Summerleeom, sú rovnakým živím dôkazom o Doylovom ostrovtipe, sviežom nadhľade, intelekte, lekárskom vzdelaní či dôvernom poznaní spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, až je nemysliteľné, aby ste si jeho stratený svet nezamilovali.

A napriek tomu, že sa historka o veľkých jašteroch a malých ľuďoch neodohráva v sychravom a hmlou opradenom Londýne, tak, ako sme navyknutí pri iných Doylových knihách, získa si vaše sympatie práve tým, čím je sám Doyle známy – svojou sviežosťou, vtipnosťou, pasívnou akciou i aktívnou pasivitou, detektívnou zápletkou a fantastickým rozuzlením, ktoré si neužije ani svojich povestných 5 minút slávy, pretože skončí úplne všedne.

Ak teda máte radi tvorbu sira Arthura Conana Doyla, vedzte, že túto magickú expedíciu si nemôžete nechať ujsť. A to aj práve z toho dôvodu, že je prinášaná z pohľadu novinára Edwarda D. Malona, formou krátkych reportáží, neskôr zápiskov v denníkovej podobe či šťavnatých anekdot, ktoré vás nenudia zbytočne málo dôležitými faktami.

Dej preto rezko plynie, prirodzene sa stupňuje a ešte prirodzenejšie vrcholí. Napriek tomu, že sa toto dobrodružstvo odohralo v roku 1912, teda v dobe, kedy veda začala pomaly naberať na objeme a technika rásť z plienok, takže o modernom spôsobe lovu prehistorických tvorov nemohla byť reč, Doylov "Stratený svet" vás o nič neukráti. Ba čo viac, dovolí vám snívať o tom, že si možno raz naň nájde čas aj sám Steven Moffat, aby práve jeho pričinením ožil Stratený svet priamo pred vašimi oknami!




Autor/ka: sir Arthur Conan Doyle

Názov diela: Ztracený svět

Rok vydania: 2012

Vydavateľstvo: XYZ, člen skupiny Albatros Media

Počet strán: 278

Jazyk: český

Hodnotenie autorom recenzie: 100%



*Vladimir Obruchev „Plutonia“, Edgar Rice Burroughs „The Land That Time Forgot“, Marcus Rowland „Forgotten Futures“ (RPG) či Michael Crichton a jeho sequel k Jurskému parku „The Lost World“.
Recenzia od Yaonee (21. 12. 2012 11:01:50)


Recenzie smú pridávať iba užívatelia, ktorí na to majú právo. Pokiaľ by ste chceli pridávať recenvie, môžete napísať niektorému z webmásterov alebo adminov. :)
© Fantasy-svet.net, všetky práva vyhradené. Bez súhlasu majiteľov nesmie byť obsah tohto webu skopírovaný.
Fantasy-svet.net je stránka fanúšikov, nie je majiteľom autorských práv. Je len sprostredkovateľom
informácií o celosvetovo populárnych fantasy knihách, filmoch a i.
Created by Whitewash
Verzia 1.04 (Changelog)